Dnes v noci, z 29. na 30. marca 2025, dôjde k prechodu zo zimného na letný čas. O 2:00 hodine ráno sa ručičky hodín posunú o jednu hodinu dopredu na 3:00, čo znamená, že noc bude o hodinu kratšia.
Hlavným dôvodom zavedenia letného času bola úspora elektrickej energie a lepšie využitie denného svetla, no v súčasnosti sa vedú diskusie o jeho opodstatnenosti.
Bude sa v Európe čas meniť aj naďalej?
V posledných rokoch prebieha intenzívna debata o tom, či striedanie času ponechať alebo zrušiť. Európska komisia v roku 2018 uskutočnila verejnú konzultáciu, v ktorej sa väčšina respondentov vyjadrila za ukončenie tejto praxe. Napriek tomu, že návrh na zrušenie bol predložený, členské štáty sa zatiaľ nedohodli na jednotnom postupe. Krajiny sa musia rozhodnúť, či si ponechajú trvalo letný alebo zimný čas, čo zatiaľ nebolo definitívne uzavreté.
Kde sa čas nemení a ktoré krajiny od toho upustili?
Striedanie času nie je celosvetovo jednotné. Mnohé krajiny, najmä v tropických oblastiach, letný čas nikdy nezaviedli, keďže rozdiely v dĺžke denného svetla počas roka sú minimálne. Patria sem krajiny ako Indonézia, India, Čína, Japonsko či väčšina afrických štátov.
Naopak, v krajinách s výraznými sezónnymi rozdielmi v dĺžke dňa je letný čas bežnou praxou. Napríklad Spojené štáty americké a Kanada pravidelne menia čas, aj keď niektoré ich regióny (napríklad štát Arizona v USA či provincia Saskatchewan v Kanade) si ponechávajú celoročný štandardný čas.
Zmena systému nastala v Rusku, ktoré od roku 2011 úplne prestalo meniť čas a trvalo ponechalo letný čas, no po negatívnych skúsenostiach v roku 2014 prešlo späť na trvalý zimný čas. Podobne prestali so striedaním času aj Turecko, Argentína či Venezuela.
Ako je to so striedaním času na Slovensku?
Na Slovensku sa letný čas používa nepretržite od roku 1979. V súčasnosti sa riadi pravidlami Európskej únie, ktoré stanovujú, že letný čas sa začína poslednú marcovú nedeľu a končí poslednú októbrovú nedeľu. Tento systém je v platnosti vo všetkých krajinách EÚ vrátane Slovenska.
Prvá svetová vojna priniesla zavedenie letného času
Myšlienka posunu času má korene už v 18. storočí, keď Benjamin Franklin navrhoval lepšie využitie denného svetla na úsporu energie. Prvý konkrétny návrh však prišiel od londýnskeho staviteľa Williama Willetta v roku 1907, ktorý v eseji „The Waste of Daylight“ poukázal na mrhanie denným svetlom. Prvé praktické zavedenie letného času nastalo počas prvej svetovej vojny. V roku 1916 Nemecko a Rakúsko-Uhorsko, vrátane územia dnešného Slovenska, posunuli hodiny o hodinu dopredu s cieľom šetriť energiu potrebnú na vojnové účely. Postupne sa k nim pridali ďalšie krajiny.
-proz-