Matka – prvé slovo, ktoré sa naučíme a vyslovíme. Poznáme ju podľa jej hlasu, vône, úsmevu, lásky… Pocit byť matkou sa slovami opísať nedá, ten sa dá len prežiť. Byť matkou je záväzok na celý život. Sú však i také, ktoré žijú s výčitkou, že sa im nepodarilo priviesť na svet vlastné dieťatko. Zdravotné problémy nedovolia mnohým ženám prežiť tehotenstvo, pôrod a držať v náručí svoj malý poklad. Poklad zo všetkých najvzácnejší a najdrahší. Nikto nespočíta malých anjelikov, ktorí nedorazili do otvorenej materskej náruče, zmenili smer svojej cesty a na svojich krídelkách sa vzniesli do neba. Takýmto malým anjelikom sme vzdali poctu na strážskom cintoríne 23. marca 2014 po nedeľnej svätej omši. Z iniciatívy žien a matiek v našej farnosti sa podarilo krásne dielo. S Božou pomocou a pochopením všetkých oslovených ľudí sme mohli požehnať pomníček nenarodených detí. Necelých 5 mesiacov ubehlo od vyslovenia nesmelej myšlienky po jej realizáciu. Myšlienka našla pochopenie a podporu na strane správcu farnosti a ostatných saleziánov z miestnej komunity, ale aj u vedenia mesta Šaštín-Stráže, pána primátora i pani prednostky. Pomocnú ruku podali mnohí farníci, ktorých táto krásna myšlienka oslovila. Táto citlivá téma sa v dnešnej dobe dotýka mnohých rodín v celom meste. Na tento účel bola vyhlásená i verejná zbierka. Každý, kto mal potrebu prispieť na toto dielo, mohol priniesť do sakristie peniaze do pripravenej pokladničky. Zapojili sa veriaci vo farskom kostole v Šaštíne na námestí, v Kostole sv. Alžbety v Strážach i v našej Bazilike. Prispelo veľa ľudí nielen finančne, ale priložili aj ruku k samotnému dielu. V tejto myšlienke by sme chceli pokračovať a pomníček nenarodeným deťom pripraviť aj na druhom cintoríne v našom meste – v Šaštíne.
Základom samotného pomníčka nenarodených detí sa stal vyše storočný starý biely pomník, ktorý sme dostali ako dar práve na tento účel. Krásny biely mramor sa po sto rokoch dočkal svojho veľkého uznania a obdivu. Až teraz, po sto rokoch, vynikla krása ručnej práce starého neznámeho majstra a každý ocení jeho remeselnú zručnosť a precíznosť. Zabudnutý a odložený pomníček sa dočkal svojej slávy. Biela farba ešte viac zdôrazňuje nevinnosť malých detských krehkých dušičiek, ktorým nebolo dopriate žiť. Nikto nech nesúdi matky, ktoré sa pre tento hrozný čin rozhodli zo svojho veľkého zúfalstva. Nikto nech nesúdi, lebo nezažil to, čo trpiaca žena. Žiadna z nich nie je na toto svoje rozhodnutie hrdá. Každá si tento svoj kríž nesie po celý zvyšok života v sebe a vo svojej duši. Jej bolesť nech pomáha vyliečiť aj tento symbol. Patrí aj takto zraneným matkám, ich dušiam a prežitej bolesti. Kiežby sme nikdy nepočuli o nečakanom a nemilovanom dieťati!
Každoročne si budeme 25. marca pripomínať Deň počatého dieťaťa aj pri našom pomníčku, urobenom z lásky k nenarodeným deťom. Nech sa stane miestom útechy pre zranenú dušu každej nešťastnej matky. Už nie je bolesť, už nie je plač, len lásky je tam nadostač, v tom krásnom Božom kráľovstve, kde sa s nimi všetci stretneme.
Úprimne ďakujeme všetkým ľuďom s dobrým srdcom, ktorí pomohli vytvoriť toto úžasné dielo!
Ľudmila Machová
