V minulom článku som sa snažil v krátkosti načrtnúť existujúce krvné skupiny u človeka a ich výskyt v populácii. Dnes by som rád článok doplnil o dedičnosť v systéme krvných skupín AB0. Často si väčšie deti kladú otázku od koho zdedili svoju krvnú skupinu a niekedy si aj rodičia kladú otázku akú krvnú skupinu môžu mať ich deti. Tak ako to teda je?
Každý človek si v každej svojej bunke nesie 2 informácie o svojej krvnej skupine (pretože všetky gény sú vo väčšine buniek umiestnené 2x). Gén pre krvnú skupinu môže mať formu A, B alebo 0. Čiže možnosti sú AA, AB, A0, BB, B0 alebo 00 (na poradí nezáleží). Ďalšou dôležitou informáciou je, že forma A a B sú silnejšie ako 0 a navzájom sú si rovnocenné. Teda A alebo B vždy „prebije“ 0. Ak má niekto teda možnosť A0, tak bude mať krvnú skupinu A, pri kombinácii AB bude krvná skupina AB. Pri počatí sa ale cez vajíčko a spermiu odovzdáva iba jeden gén od matky a jeden od otca. A tak vznikajú nové kombinácie. Rodič, ktorý má kombináciu A0 môže svojmu dieťaťu „poslať“ buď A alebo 0. Rodič, ktorý má kombináciu AB môže svojmu dieťaťu „poslať“ buď A alebo B.
Na prvý pohľad možno zložité vysvetlenie je však pomerne jednoduché a na jeho základe existujú niektoré situácie, ktoré môžu alebo nesmú nastať. Napríklad ak majú obaja rodičia krvnú skupinu 0, ich deti budú mať vždy skupinu 0. Ak majú obaja AB, ich deti nikdy nebudú mať skupinu 0. Dieťa nebude mať skupinu AB, ak niektorý z rodičov má 0. A tak ďalej…
Ako je to však v prírode časté, tak aj tu existujú určité situácie, kedy sa pravidlá menia a napríklad pri výskyte určitých mutácii génov sa krvné skupiny dedia odlišným spôsobom.
MUDr. Daniel Vidovič, MPH, lekár