Človek je jediný živočích, ktorý dlhodobo trávi čas v stoji. Preto je bedrový kĺb vlastne vývojovo mladý a postihuje ho množstvo ochorení, medzi inými aj vrodené vykĺbenie. Nazýva sa aj DDH (vývojové nedovyvinutie bedrového kĺbu) alebo LCC (vrodené vykĺbenie bedrového kĺbu).
Podstatou je, že pri vnútromaternicovom vývoji nedôjde k správnemu vytvoreniu tvaru bedrového kĺbu a dieťa sa narodí s nedovyvinutým bedrovým kĺbom. V minulosti sa preventívne vyšetrenie robilo pomocou rentgenu v 4. mesiaci života. Zaťažovalo organizmus žiarením a bolo pomerne neskoré. Dnes sa používa sonografia a novorodenci chodia „na kĺbiky“ už v 4. až 6. týždni života (v zmysle Odborného usmernenia MZ SR).
Mamičky odchádzajú z pôrodnice poučené o tzv. širokom balení (polohe, kedy sa bedrové kĺby môžu vyvíjať ďalej). Odborné spoločnosti často toto široké balenie zaznávajú. Avšak až do sonografického vyšetrenia nikto s plnou zodpovednosťou nevie povedať, či sú bedrové kĺby novorodenca správne vyvinuté alebo nie.
Výskyt dysplázie bedrového kĺbu v populácii je približne 4 promile (t. j. postihuje približne 4 novorodencov z 1000). Pri neliečení zanecháva vážne poškodený bedrový kĺb a z minulosti vieme, že takýto kĺb takmer s istotou končí v pomerne mladom veku výmenou za implantát. Mnohé (a aj vyspelé) krajiny, ako napríklad Írsko, či Kanada sa k tejto problematike stavajú čisto ekonomicky: radšej vymeniť bedrový kĺb 4 ľuďom z 1000 ako všetkých včas vyšetriť a liečiť a predísť implantátu. To je už ale skôr etická otázka ako medicínska.
V skalickej nemocnici som počas svojej praxe vyšetril sonograficky približne 20 000 novorodencov (vrátane kontrol). Výskyt DDH je skutočne na úrovni 4 promile. To znamená, že asi 40-50 detí malo včasnú diagnostiku a liečbu tohto ochorenia a len málo z nich bude v budúcnosti musieť podstúpiť výmenu bedrového kĺbu. A myslím si, že tie desiatky zachránených bedrových kĺbov za to stoja.
MUDr. Daniel Vidovič, MPH, lekár – ortopéd