V minulom čísle som, dá sa povedať, stručne popísal môj príchod sem, do Dánskeho kráľovstva a všeobecne som premietol systém vzdelávania na mojej škole, VIA University College, Campus Horsens. Tentokrát by som sa chcel trošku vrátiť na úplný začiatok a chcel by som vám priblížiť, čo ma primälo k rozhodnutiu odísť na pomerne dlhú dobu z tak krásnej krajiny, akou je Slovensko a vysvetliť prečo práve Dánsko.
Vraví sa, že najlepšie rozhodnutia sú tie spontánne a presne takto z ničoho nič prišlo aj moje rozhodnutie odísť po necelých 2 rokoch z Ekonomickej univerzity, konkrétne z Fakulty medzinárodných vzťahov a vybrať sa inou, úplne novou cestou. No medzi rozhodnutím odísť z inštitúcie EUBA a rozhodnúť sa pre dánsku univerzitu VIA University College prešlo pár dní, počas ktorých som každý deň rozmýšľal a s kamarátmi konzultoval to, čo bude pre mňa najlepšie a najvýhodnejšie. A tak som postupne zavrhol možnosť ísť pracovať do UK a zarobiť si peniaze, odmietol som pozíciu stewarda pre spoločnosť Ryanair, na ktorú som bol prijatý po interview, ktoré som absolvoval 3 dni po mojom rozhodnutí odísť zo školy, rovnako som odmietol krátkodobé riešenia akými boli erazmus (teda možnosť stráviť semester alebo 2 na zahraničnej škole), či možnosť ísť na stáž cez študentskú organizáciu AIESEC. Chcel som niečo veľké, dlhodobé, úplne nové. A tak som sa dopracoval ku kamarátom, ktorí študujú v zahraničí, tí mi odporučili jednu konkrétnu agentúru, ktorá takúto možnosť štúdia v zahraničí sprostredkováva a ktorú som hneď kontaktoval.
Z možností Švajčiarsko, Dánsko, Veľká Británia a Holandsko som sa po pár dňoch strávených vyhľadávaním na internete rozhodol, že si prihlášky podám dve, a to do Dánska na VIA University College, konkrétne na jej campus v meste Horsens, odbor Medzinárodný obchod a marketing a do Holandska na Hague University, odbor Medzinárodný obchod a manažment. Kritéria prijatia boli vcelku jednoduché. Maturitný priemer do 2,9 a disponovanie medzinárodne uznávaným certifikátom z anglického jazyka TOEFL alebo IELTS. Keďže som si prihlášku podával cez agentúru, mal som možnosť za niekoľkonásobne nižšiu cenu urobiť skúšku z angličtiny priamo prostredníctvom agentúry a rozhodol som sa pre túto možnosť. Potom som už len vyplnil prihlášky, dal som si vyhotoviť notársky overenú a úradne preloženú kópiu maturitného vysvedčenia do angličtiny, priniesol som to do agentúry, odtiaľ boli prihlášky odoslané a do 3 dní som obdržal email o prijatí z dánskej a do 7 dní aj z holandskej univerzity. Celkom rýchlosť, že?:)
Dopredu som bol rozhodnutý pre Dánsko. Prečo? Obidve krajiny sú nesmierne vyspelé a disponujú vyspelým hospodárstvom a vysokou životnou úrovňou. Obidve školy sú medzinárodne uznávané a vyučuje sa na nich pokrokovým systémom a študenti sa stretávajú s profesionálnym a s rovnocenným prístupom od vyučujúcich. Zavážil fakt, že štúdium v Dánsku je bezplatné, zatiaľ čo v Holandsku je ročné školné okolo 1700 € a tiež taká moja menšia náklonnosť k tejto najmenšej škandinávskej krajine po tom, čo som sa rozprával s niekoľkými ľuďmi, ktorí túto rozprávkovú krajinu už navštívili. A keď som sem dorazil prvý raz, z auta som videl tú typickú tehlovú architektúru, plno zelených miest, veľa cyklochodníkov, následne, keď som oslovil aj starších ochotných ľudí cez 60 rokov, ktorí bez problémov rozprávali anglicky a ktorí mi poradili cestu do banky a keď som si v banke zamenil moje prvé Dánske koruny a vzal som prvý raz do ruky tie prederavené historicky vyzerajúce mince, vedel som, že sa mi tu bude páčiť:).
Peter Lukáč