Má ešte len 22 rokov, no v extralige už stihol odchytať 94 zápasov. Bývalý mládežnícky reprezentant Slovenska Patrik Romančík patrí v aktuálnej sezóne medzi najväčšie opory a osobnosti prvoligovej Skalice. Talentovaný brankár okúsil našu druhú najvyššiu súťaž aj vlani, keď ho krach HK 36 Skalica prinútil prvýkrát odísť z materského klubu do neďalekej Senice. Tú postihol podobný osud ako aj skalický klub, no zatiaľ čo Seničania pokračujú v amatérskej 2. lige, Skalici sa podarilo nájsť prostriedky na udržanie profesionálneho hokeja. Hoci pred začiatkom sezóny nemalo mužstvo s druhým najnižším vekovým priemerom v lige prehnané ambície, zatiaľ ukazuje, že môže hrať vyrovnanú partiu aj s najväčšími favoritmi. Naposledy síce Záhoráci prehrali s Prešovom, no na východe sa ukázali v dobrom svetle. O charaktere mužstva, ambíciách či neistote spred roka sme sa rozprávali s ochrancom skalickej svätyne Patrikom Romančíkom.
Patrik, v Prešove ste odohrali vyrovnané stretnutie. Mrzí prehra o to viac?
Po druhej tretine bolo všetko otvorené, hrali sme vonku a stav bol 1:1. Vedeli sme, akú silu má súper, no aj tak je škoda, že sme nedotiahli zápas aspoň do predĺženia. V poslednej dvadsaťminútovke mal Prešov viac šancí ako my, nám sa podarilo vystreliť asi len šesťkrát. Minimálne bod sme mohli vybojovať, ak nie dva. Škoda, musíme sa z toho poučiť.
V presilovkách ste sa dosť trápili, nevedeli ste sa dostať do šance, aj keď nakoniec ste jeden gól dali…
Niekedy to ide, inokedy nie. Bohužiaľ, tentokrát presilovky možno aj rozhodli. Ak by sme v nich dali ešte jeden alebo dva góly, tak duel určite v pokoji dohráme a odnesieme si zo Šariša tri body.
Záver zápasu patril Prešovu, čakali ste na brejky, alebo vám odišli sily?
Síl bolo dosť, ale súper možno chcel vyhrať o čosi viac, stupňoval svoj tlak a potom mu to padlo. Nakoniec sme ešte boli oslabení a už ten čas išiel pre nás prirýchlo.
Víťazstvo proti Tučniakom by vás posunulo už na tretie miesto, uvedomovali ste si to?
Rozmýšľali sme presne nad tým, že ideme hrať s Prešovom o umiestnenie v tabuľke. Veľmi nás to mrzí, no musíme dať hlavu hore a sústrediť sa na ďalší zápas, ktorý hráme o týždeň. Každý jeden bod je pre nás cenný.
Ako sa zmenil charakter mužstva oproti vlaňajšiemu kádru extraligovej Skalice?
Hráme prevažne s našimi odchovancami, čo je podľa mňa super. Predtým naši hráči väčšinou odchádzali preč, nedostali totiž takú šancu, ktorú by potrebovali. Vedenie urobilo výborný krok a dalo im v príležitosť. Na to, že sme mladý tím, dostali sme sa zaslúžene na piate miesto a chceme ísť ešte vyššie. Niekedy však robíme zbytočné individuálne chyby, čo nás stojí body.
Koniec Senice v 1. lige sa nedá vnímať pozitívne, no možno povedať, že vám trochu pomohol?
Nikoho neteší krach iného klubu, ale nám to naozaj pomohlo. Chalanom, ktorí tu zo Senice prišli, sa darí, a my sme ich prijali medzi seba. Sú to skvelí ľudia aj spoluhráči. Tvoríme dobrý kolektív.
Ak by jadro mužstva ostalo pokope, dokázali by ste zabojovať aj o baráž?
Určite áno. Partia je super, čo je základom každého úspechu. Aj keď sme mladí, môžeme už teraz rozmýšľať nad vyššími priečkami, keďže sme zistili, že hrať dokážeme s každým súperom. Potrebujeme získavať body a čo bude na konci sezóny, to sa už necháme prekvapiť.
Vidíte teda potenciál, aby sa extraligový hokej v najbližších rokoch do Skalice vrátil?
Je to naším cieľom. Všetci od hráčov, odchovancov až po fanúšikov sú radi, že seniorský hokej sa podarilo zachrániť. To bol nesmierne podstatný prvý krok. Vidíme, ako sa to dá robiť, výsledky prichádzajú, šanca je a budeme preto bojovať o návrat medzi hokejovú špičku.
V minulých troch sezónach ste dostávali priestor aj v extralige, nechceli ste v nej ostať?
Trošku aj áno. Mal som síce nejaké ponuky, ale niektoré mi nevyhovovali. Potom som bol mesiac na skúške v Slovane, celkom sa mi zadarilo a uvidíme, čo prinesie budúcnosť. Teraz som ale doma a chcem ešte nazbierať nejaké skúsenosti.
Zvolili ste radšej klub, kde máte istotu pozície brankárskej jednotky?
Brankár musí vždy chytať, je to veľký rozdiel oproti hráčom na ľade. Preto si vážim každú minútu v bránke, každý zápas, v ktorom dostanem od trénerov dôveru.
V posledných kolách ste si celkom zachytali, viac ako tri góly ste však neinkasovali. Vyhovuje vám byť stále v permanencii?
Dostanem sa viac do tempa, ak na mňa ide veľa striel. Aj keď proti takému Prešovu to nezačalo veľmi dobre, hneď z prvej strely som dostal gól (úsmev). Som rád, že mi chlapci pomohli a chytil som sa. Dve tretiny som potom nedostal gól.
Vlani ste na vlastnej koži pocítili krach materského klubu. Asi to nebola najpríjemnejšia skúsenosť…
Nebolo to dobré na psychiku, v neistote boli fanúšikovia a tiež my hráči. Necítili sme sa dobre, pred tréningom nám povedali, že pokračujeme. Po ňom sme sa dozvedeli, že končíme. Poobede nám zas volali, že budeme normálne hrať. No a na druhý deň sme zistili, že do Košíc neodcestujeme a v lige sme skončili. Nič príjemné.
Napriek mnohým otáznikom sa nakoniec podarilo zachrániť skalický hokej. Je druhá najvyššia súťaž aspoň malou útechou?
Bol som veľmi rád aj za to. Mám brata v doraste a neviem si predstaviť, že by v Skalici hokej úplne skončil. Hráči z juniorky by nemali kam ísť a celá mládež by stratila zmysel. Naši chlapci by museli odísť inde a v cudzích kluboch by sa presadilo pravdepodobne len málo z nich.
O klub sa stará bývalý brankár Miroslav Lipovský, vnímate aj výraznú zmenu vo vedení klubu?
S Mirom som chytal dve sezóny. Som veľmi rád, že sa mu zatiaľ takto darí. Je to jeho prvá sezóna na tejto pozícii. Predtým hral celý život hokej, takže nevedel, aké to vlastne bude. Zatiaľ to ide, on pomáha nám najlepšie ako vie a my preto chceme čo najviac pomôcť jemu.
Na váš prvý domáci zápas prišlo takmer tisíc ľudí, prekvapila vás tak veľká podpora fanúšikov?
O tom presne hovorím. Ľudia tu hokejom žijú už niekoľko rokov, Skalica je hokejové mesto. Skalica bez hokeja je ako mesto bez srdca. Fanúšikom patrí veľká vďaka, že nás stále podporujú a chodí ich tu viac ako v minulej sezóne na extraligu.
zdroj: prvaliga.sk, autor: Lukáš Rusňák
foto: HK Skalica