Narodila sa 1.6. 1948 v Košiciach, detstvo prežila na Záhorí v Moravskom Svätom Jáne, kam často chodievala ku svojej starej mame. Ku gymnastike ju priviedol otec a staršia sestra Dáša, ktorá jej bola spočiatku veľkým vzorom.
Svoju športovú kariéru začala v Bratislave, kam sa s rodičmi presťahovala a na gymnastických pódiách sa predstavila vo veku 9 rokov.Úspechy zaznamenala predovšetkým v preskoku, prostných a na bradlách. Počas svojej športovej kariéry zaznamenávala skvelé úspechy. V slovenskej ankete o najlepšiu gymnastku 20. storočia skončila Marika Krajčírová-Némethová na 1. mieste.
Marika nám poskytla toto exkluzívne interwiev:
Marika, vieme o tebe, že si precestovala počas svojej športovej kariéry takmer celý svet.Ako sa cíti najlepšia slovenská gymnastka počas histórie na Záhorí, konkrétne na jarmoku v Moravskom Svätom Jáne?
Marika: No cítim sa tu výborne, i keď som sa narodila v Košiciach, rada sa sem vraciam, pretože som tu prežila krásne detstvo a mám tu nádherné spomienky.Mám tu svoju rodinu a srdcom som stále Záhoráčka.
Môžeš nám prezradiť, aké boli kedysi vzťahy v reprezentácii, vládla aj tam rivalita?
Marika: Môžem to povedať len o športovej gymnastike, nie o iných športoch, pretože ja som bola vlastne prvá slovenská gymnastka medzi českými reprezentantkami a hneď si ma vzala pod svoje krídla Věrka Čáslavská, lebo som bola akýsi „benjamínek“, bola som tam najmladšia, takže o rivalite nemožno hovoriť.Práve naopak, všetci sme si pomáhali, lebo sme vedeli, že len tak môžeme získať pre našu vlasť tie najcennejšie medaily.Lebo keď v družstve vládne rivalita, nie je to o úspechu, ale naopak o neúspechoch.
Věra Čáslavská kedysi pri zaznení ruskej hymny vraj bojkotovala nesúhlas so vstupom ruských vojsk na naše územie. Prežila si aj ty niečo podobné?
Marika: priznám sa, že o tomto som najskôr nevedela, dozvedela som sa to asi po 16 rokoch, keď sa po odmlčaní o tom začali zmieňovať masmédiá. . Je pravda, Věrka bola veľká vlastenka a aj neskôr sa angažovala aj v politickej činnosti. Ja som sa neangažovala po politickej línii, rada som cestovala, spoznávala cudzie štáty, bola som hrdá, že môžem vystupovať a reprezentovať našu krajinu na najvyšších súťažiach, a to mi stačilo ku šťastiu.
Ak porovnáme tie časy, keď si ty hrdo reprezentovala bývalé Československo a dnes….dnes vie reprezentant, koľko dostane, ak sa umiestni na olympiáde na prvom, druhom, resp. inom mieste. Akú motiváciu ste mali vtedy vy, keď ste nevedeli vôbec, čo „bude za to“?
Marika: My sme nad tým vtedy vôbec nerozmýšľali. Boli sme hrdí, že môžeme stáť na najvyšších stupienkoch a reprezentovať bývalé Československo.Brali sme to ako poctu, pretože vtedy mi štát platil všetky náklady, trénera, telocvičňu, oblečenie…ale vlastne ja osobne som mala aj motiváciu, otec mi sľúbil, že ak vyhrám olympiádu, môžem si dovoliť mať v paneláku psa.
Aký je tvoj názor na to, že šport je dnes len biznis?
Tak za našej éry nesmeli na najvyšších súťažiach reprezentovať profesionáli, lebo tí si vedeli na seba zarobiť. Museli to byť len amatéri.Biznisom sa stal šport aj preto, aby prilákali na štadióny veľké množstvo divákov, lebo plné štadióny a športoviská ťahajú a lákajú slávne a známe mená.
Čo odkážeš našim mladým ľuďom v dnešnom svete, čo majú robiť, aby sa presadili, a aby boli niekedy úspešní?
Marika: Musia si stanoviť pevný cieľ a tvrdo za ním ísť..vytrvalosť..vytrvalosť….vytrvalosť…..mať talent, šťastie na výborných trénerov, rodinné zázemie, školu, štúdium, to všetko sú zložky, ktoré patria spolu . Bez tohto to jednoducho nejde. Ani talent sám osebe nestačí. Ja som mala veľké šťastie na trénerov, štát mi platil výjazdy, povzbudzovala ma rodina, priatelia, a to bola záruka mojich úspechov na svetových súťažiach a olympiádach.
Ak by si mohla niečo v svojom živote teraz zmeniť, čo by to bolo?
Marika: Nič by som nechcela meniť, som spokojná.Prežila som krásne detstvo u starkej, mám jednu dcéru a krásne vnučky, ktoré idú v mojich šľapajach, venujú sa gymnastike, dosiahla som skvelé úspechy, na ktoré som hrdá.
Marika, ďakujeme za rozhovor, želáme ti veľa športových úspechov, lebo vieme, že sa venuješ stále dorastu, veľa zdravia, šťastia v živote. Sme radi, že si nám venovala svoj voľný čas . Myslíme si, že na takého človeka, ako je Marika Krajčírová- Némethová môžeme byť všetci pyšní…
zhovárala sa: Helena Martínková
foto: Marián Holenka